Staré miery a váhy
Holba (lat. sextarius)
Stará objemová miera na tekutiny a v prípade tuhých látok na meranie množstva sypania. Výraz pochádza z nemeckého slova halbe, čiže polovica. Táto dutá miera sa používala od 16. storočia až do zavedenia metrického systému v roku 1876. Jej pôvodná hodnota v Uhorsku (na Slovensku) predstavovala 1 holba = 0,884 litru. Od roku 1848 bola jej hodnota uzákonená takto 1 holba = 0,8333 litru = 2 žajdlíky = 0,5 pinty = 1/32 víka = 1/64 okovu (merice) = 1/128 gbelu.
Jutro (lat. iuterum)
Stará plošná miera, ktorá predstavovala 800 - 2600 štvorcových siah. Od 16. storočia sa za jutro považovala rozloha pôdy, na ktorej sa vysialo určité množstvo obilia. Jutro predstavovalo plochu, ktorú oráč stihne zorať za jeden deň (od rána do večera). V urbárskej regulácii sa určovala plocha 1 jutra na 1100, 1200 a 1300 štvorcových siah podľa bonity pôdy. Rozloha 1 uhorského jutra sa v 19. storočí ustálila na 1200 štvorcových siah (4315,9 m²). Od 18. storočia sa popri uhorskom jutre používalo aj katastrálne jutro rakúskeho pôvodu (viedenské jutro) s rozlohou 1600 štvorcových siah (5754,6 m²).
Kosec
Bola plošná miera, ktorá určovala plochu, ktorú pokosil jeden kosec za jeden deň, za 12 hodín. Jej rozloha sa líšila podľa kvality lúky od 28 do 43 árov (2800 – 4300 m²). V 18. storočí sa ale pre potreby urbárskej regulácie ustálila a 1 kosec v dnešnom ponímaní predstavoval asi 28,7 ára, teda 2870 m². Z lúky s rozlohou na jedného kosca sa dalo získať približne jeden plne naložený voz sena.
Lakeť (lat. brachium)
Stará dĺžková miera označovaná ako ríf, v rozsahu 62 až 77 cm, napr. veľký bratislavský lakeť = 0,783 m, veľký viedenský lakeť = 0,777 m. Pri drobnom predaji sa používal najmä viedenský lakeť = 0,688 m. Známe boli aj kráľovský lakeť, košický lakeť a banskoštiavnický lakeť.
Libra
Stará váhová miera, v stredoveku základ váhového a mincového systému. Obyčajne 1 libra zodpovedala približne 514,4 g. Old Imperial units history measurements.
Merica bratislavská (metreta)
Bratislavská (prešporská) merica bola používaná hlavne ako objemová miera pre obilie, sypaniny. Po roku 1551 bol jej obsah zaokrúhlene 62 litrov. Menej známe je jej využitie ako plošnej miery, teda ako plocha poľa, na ktorú sa vyseje 1 merica sypaniny. Označovala teda plochu (rozlohu poľa), na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia, asi 2150 m². V takomto prípade ju nazývame mericou oráčiny. Jej rozloha sa však líšila podľa bonity pôdy od 18 do 21 árov.
Sedliacka usadlosť - v 18. storočí pozostávala celá usadlosť zo 40 bratislavských meríc ornej pôdy (vše 8 ha) a jedného kosca lúk (38 a)
Siaha (lat. ulna)
Bola stará dĺžková miera. Delila sa na šesť stôp. Až do zavedenia metrického systému sa na Slovensku používala viedenská siaha (1,89648 m), bratislavská (prešporská) siaha (1,9010 m) a iné. Používala sa najmä pri určovaní množstva odovzdaného dreva. Po zavedení tereziánskeho urbára sa používala aj štvorcová siaha ako plošná miera (3,5966 m²).
Hmotnostné:
- Centnár, cent - 100 libier (funtov) - 56 kg
- Funt - 560 g
- Unca - 300-360 g
- Lót - 15-17,5 kg
- Merica - miera na sypaniny -54 kg
- Kila, kile - jednotka hmmotnosti používaná Turkami - 25-30 kg
Objemové:
- Urna (okov) - 55l
- Pinta - 1,4-1,6l