Táto stránka je v procese prepájania dát ktoré zostavila pani Jana Sarmányová-Kalesná v publikácii "Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia". Čo nenájdete tu treba hľadať klasicky na stránke všetkých matrík.
Ak máte informácie o DSG pre tú ktorú obec alebo máte návrh na zlepšenie napíšte mi.
Cirkevné matriky sa začali viesť v stredoveku. Prvé záznamy o krstoch, sobášoch a úmrtiach sa objavili už v 14. storočí v niektorých častiach Európy. Vedenie týchto záznamov malo predovšetkým náboženský a administratívny význam. Napríklad v roku 1215, počas štvrtého lateránskeho koncilu, bolo kňazom nariadené, aby viedli presnú evidenciu sobášov, čo malo zabezpečiť dodržiavanie cirkevných noriem týkajúcich sa manželstva.
Oficiálne zavedenie matrík však nastalo až v 16. storočí. V roku 1563, počas Tridentského koncilu, katolícka cirkev formálne nariadila všetkým farnostiam viesť matriky krstov, sobášov a úmrtí. Toto nariadenie bolo reakciou na reformáciu a snahu zefektívniť správu cirkevných záležitostí. Napríklad v českých krajinách sa cirkevné matriky začali viesť už v 16. storočí, hoci plošne a systematicky až od 17. storočia.
Postupom času, najmä v období osvietenstva a v 19. storočí, začali štáty preberať kontrolu nad evidenciou obyvateľstva. Dôvody boli predovšetkým administratívne a politické, pretože presná evidencia obyvateľstva bola dôležitá pre daňové účely, vojenskú službu a ďalšie štátne záležitosti.
V Rakúsko-Uhorsku (kde patrilo aj územie dnešného Slovenska) sa v roku 1784 zaviedla povinnosť viesť cirkevné matriky ako úradné dokumenty. Tento krok bol súčasťou reforiem Jozefa II., ktoré mali centralizovať a racionalizovať správu ríše. Záznamy museli byť vedené dvojmo – jeden exemplár ostával v archíve farnosti a druhý sa odosielal na archív príslušného štátneho orgánu.
Definitívne prebratie matrík štátom na Slovensku nastalo až po prvej svetovej vojne. V roku 1918 sa Československá republika rozhodla zaviesť štátne matriky nezávislé od cirkvi. Tento proces bol dokončený v roku 1950, keď sa v Československu prijal nový zákon o matrikách, ktorý zabezpečil, že všetky záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach sa vedú výlučne v štátnych matrikách.
Dnes sú matriky vedené mestskými a obecnými úradmi. Tieto záznamy slúžia nielen pre evidenciu obyvateľstva, ale aj pre rôzne právne a administratívne účely, ako sú dedičské konania, uzatváranie zmlúv a iné právne úkony. Štátne matriky sú považované za oficiálne dokumenty a majú plnú právnu silu. Originály cirkevných matrík sa nachádzajú v oblastných archívoch. Ich digitalizované kópie sú umiestnené na familysearch.org.
Historický vývoj matrík od cirkevných po štátne je príkladom postupnej sekularizácie a centralizácie verejnej správy. Zatiaľ čo cirkevné matriky slúžili najmä náboženským a komunitným potrebám, štátne matriky dnes plnia dôležitú úlohu v rámci verejnej správy a právnych záležitostí.