Portálny súpis 1715 a 1720, urbáre a historické sčítania obyvateľstva
Genealogické bádanie sa často spája predovšetkým s matrikami, no existuje množstvo ďalších historických prameňov, ktoré nám pomáhajú odhaliť život našich predkov. Medzi najdôležitejšie patria súpisy daňovníkov z rokov 1715 a 1720, urbáre a sčítania obyvateľstva.
Súpis daňovníkov z rokov 1715 a 1720
V roku 1715 prijal uhorský snem zákon o zavedení stáleho vojska a vyberaní každoročnej vojenskej dane (contributionale). Kvôli správnemu rozvrhnutiu boli vyhotovené celokrajinské súpisy daňovníkov v rokoch 1715 a 1720. Ten z roku 1720 sa opakoval, pretože výsledky z roku 1715 neboli pre dvor uspokojivé.
V súpisoch boli po prvýkrát štátom zaznamenané mená daňovníkov (hláv hospodárstiev) a ich majetkové pomery. Daň bola viazaná na osobu, nie na pôdu. Základom pre jej vymeranie bola usadlosť (sessio, telek) a výška dane závisela od jej rozlohy.
Aké údaje obsahovali?
V súpise nájdeme:
- meno daňovníka,
- počet rolí (agrae),
- čerstvo kultivovanú zem (extirpaturae),
- lúky (pratae),
- vinice (vineae).
Jednotky sa líšili: pri poliach jutro (0,575 ha), gbel/cubulus (≈0,4 ha), prešporská merica (≈2150 m²), pri lúkach falcastrum (28–46 árov) či currus (25 árov sena), pri viniciach kopáč (fossor – 2,7 áru). Podželiari (subinquilinus) často neboli uvedení.
Kde ich nájdeme online?
➡ Otvoriť prehliadač súpisov 1715 - 1720
Súpisy sú dostupné aj online:
Vyhľadávať možno podľa mena alebo obce (v latinskej či maďarskej podobe). Pri obciach je vhodné použiť aj staršie názvy, ktoré nájdeme napríklad v publikácii Názvy obcí Slovenskej republiky (1773–1997) od M. Majtána: slovniky.juls.savba.sk.
Urbáre – povinnosti a život poddaných
Urbáre obsahovali zoznam majetku a povinností poddaných voči zemepánovi. Pôda bola rozdelená na rustikál (poddanská) a dominikál (panská).
Poznali sme tri typy urbárskeho majetku:
- Urbárske usadlosti – dvor, záhrada, záhumnie a polia či lúky,
- Želiarsky majetok – len intravilán s malým extravilánom,
- Domkársky majetok – len byt a základné staviská.
Urbáre slúžili najmä na evidenciu dávok a povinností – peňažných, naturálnych alebo roboty. Nie všetky však uvádzali menné zoznamy. Z genealogického hľadiska môže byť nevýhodou, že často chýbajú subinquilini či osady na kopaniciach.
Portálne a daňové súpisy
Portálny súpis – jednotkou bola porta (brána dvora), takže za jednou portou mohlo byť viac domov či usadlíkov.
Daňový (dikálny) súpis – prvý celouhorský súpis daňovníkov vznikol v roku 1715.
Sčítania obyvateľstva
Pred zrušením nevoľníctva v roku 1848 sa súpisy obyvateľstva často spájali so súpisom daňovníkov. Prvé moderné sčítanie sa uskutočnilo v roku 1869, následne v rokoch 1880, 1890, 1900 a 1910. Vykonávalo sa vždy k 31. decembru rokov končiacich nulou.
Prečo sú tieto pramene dôležité?
Kombináciou matrík, urbárov, súpisov a sčítaní si vieme vytvoriť obraz o hospodárskej a sociálnej situácii predkov. Tieto zdroje dopĺňajú „suché“ údaje z matrík a dávajú im kontext.
Záver
Pre genealogické bádanie je dôležité využívať aj iné pramene ako matriky. Súpisy daňovníkov, urbáre a historické sčítania obyvateľstva sú dnes dostupné online a vedia obohatiť rodokmeň o cenné detaily.